Vác.hu

VACOV

DEJINY MESTA

FILM O MESTE VACOV
3D PANORAMATICKÁ PREHLIADKA VO VACOVE


Vacov v období Mateja Corvina

Mesto Vacov spomínajú v písomných prameňoch od 9. storočia, takže sa dá povedať, že naše mesto je skoro tisícročné mesto. Vďaka priaznivým prírodným podmienkam bola táto oblasť obývaná už tisíce rokov. V ohybe Dunaja, kde sa stretávajú hory a rovina, bolo všetky životné podmienky. Kopce, lesy a rieka boli dobrým zdrojom jedla a navyše tu bola k obchodu neodmysliteľná možnosť prechodu cez Dunaja, križovatka obchodných ciest.

Po príchode Maďarov do Karpatskej Kotliny a po obsadení vlasti (r.896), tu založená osada bola jednou z biskupských miest, ktoré vybudoval náš prvý kráľ, Štefan I. (svätý). Bohužiaľ, zakladajúca listina sa nezachovala, takže prvá písomná zmienka pochádza z roku 1074, kde sa mesto Yburg v Dolnom Sasku uvádza ako Watzenburg. V zakladajúcej listine Opátstva Hronského Beňadika z roku 1075 je pomenované ako Wac civitas. O pôvode názvu mesta sú rôzne teórie, dodnes neexistuje zhoda. Dnes väčšina jazykovedcov považuje názov mesta Vacov odvodené z osobného mena. Podľa legendy opísanej vo Viedenskej obrázkovej kronike z roku 1074, sa tu Gejza a Ladislav zastavili pred bitkou o uhorský trón, oblasť bola pokrytá lesom, v ktorom žil pustovník Vác a mesto bolo pomenované po ňom.

Podľa inej teórie, názov pochádza z maďarského domorodého mena (Vath), ale slovo "vác" sa ukázalo aj ako slovanské vyjadrenie najdôležitejšieho sídla a centra.

Prítomnosť cirkevného centra v živote mesta bola rozhodujúca už od začiatku. Príslušný biskup bol aj zemepánom mesta, tým pádom mal silný vplyv na mestskú reguláciu a miestnu legislatívu. Opátstvo, ako i veľkňazov dvor mali veľký vplyv na rozvoj mestskej architektúry, remesiel, inštitúcií a kultúry.


Príchod kniežat Gejzu a Ladislava

Centrom stredovekého mesta bol vacovský hrad v južnej časti centra, pevnosť postavená na vyvýšenom nábreží. Kráľ Gejza postavil katedrálu na počesť Panny Márie ako znak vďaky za vypočutie jeho modlitieb pred víťaznou bitkou a bol tam aj pochovaný v roku 1077. Vďaka centrálnej polohe v krajine, Vacov bol vždy ničený vojenskými udalosťami. Dôsledkom vpádu mongolských Tatárov do mesta v roku 1241, bolo vypálenie zámockej katedrály a budovy okolitého biskupského centra. Po odchode Tatárov Belo IV. práve vo Vacove rokoval so zemepánmi obnovení krajiny. Takto prišli vo väčšom počte osídlenci z preľudnených západných regiónov, najmä z regiónu Južného Nemecka. Usadili sa v okolí dnešného hlavného námestia, kde si vybudovali inštitúcie a domy, ako i vlastný Jarský kostol, zasvätený sv. Michalovi.

14. a 15. storočie priniesli mier, vzostup a rozkvet mesta. Jeho slávny humanistický biskup Mikuláš Báthori, ktorý bol príbuzným kráľa, vytvoril vacovské sídlo použitím diel najslávnejších majstrovských dielní a so všetkou renesančnou nádherou . Turecké dobytie a takmer 150 ročná nadvláda ukončili toto obdobie. Nakoľko vlastnenie hradu a priechod cez Dunaj boli cieľom mnohých, bojujúce strany často obliehali mesto, počas ktorého hrad zmenil majiteľa viac ako štyridsaťkrát.

Od tureckej nadvlády bol Vacov v roku 1686 konečne oslobodený, vtedy však budovy už boli úplne zničené, nebolo tam žiadne stále obyvateľstvo, jeho pôdy boli neúrodné. Bezprostredne sa začali rekonštrukčné práce, ale vojenské udalosti (Rákócziho povstanie za nezávislosť) a prírodné katastrofy im v tomto bránili po celé desaťročia. Po požiari v roku 1731- v ktorom 198 z 229 budov zhorelo - sa začala veľká biskupská výstavba. V druhej polovici 18. storočia, čiže v rokoch 1770 vzniklo barokové mesto postavené na stredovekých základoch.


Pohľad na mesto Vacov s vojenskými galejami, 17. storočie

Mesto môže jeho znovuzrodeniu ďakovať jednak biskupom, ktorí organizovali usádzanie nového obyvateľstva a jednak usadlíkom, ktorí sa tu usadili spontánne. Zemepáni a biskupi, ktorí sa usilovali o obnovu a prestavbu hospodárstva, s rôznymi zľavami- bývanie zadarmo, stavebný materiál, daňové úľavy- sa snažili prilákať výlučne katolíckych osadníkov. Väčšina prišla z nemecky hovoriacich oblastí, vrátane Maďarov, ktorí sa sem vrátili, ale prišli aj Češi, Moravania, Slováci, Srbi, Chorváti a dokonca aj Francúzi a Taliani. Táto homogénna populácia sa stala uvedomelým občanom mesta až koncom 18. storočia. Začal sa rozvoj poľnohospodárstva - najmä pestovanie hrozna - ale aj remeselníctva. Náboženské nepokoje typické pre toto obdobie, mali vplyv aj na vznik mestskej štruktúry. Občania, ktorí sa počas tureckej nadvlády obrátili na protestantskú vieru, teraz sa snažili vrátiť ku katolíckemu náboženstvu. V roku 1712 v biskupskom meste na príkaz biskupa Kolloricha nesmeli nekatolíci vyznávať svoju vieru. Kalvinisti sa preto presťahovali severnejšie od mesta, kde založili poddanskú dedinu ?Kisvác? (Malý Vacov), ktorá fungovala samostatne až do roku 1769.


Výhľad na mesta Vacov v roku 1770

Osobitnou novou dualitou je rozdelenie súčasného mesta podľa práva vlastníctva na biskupstvo a kapitulu. Podľa konvencie by kapitula- ako nezávislý orgán- dostala 1/8 z príjmov vacovských zemepánov. Biskupstvo ich však nezaplatilo a tak došlo k súdnemu procesu, ktorý skončil rozdelením mesta. Kapitola dostala 1/8 mesta s chotármi za nevyplatenú sumu. "Káptalan-Vác" sa tak stal samostatným spravovacím subjektom s vlastnou Radou, pečaťou a nezávislými spolkovými organizáciami. Dve mestá "Káptalan-Vác" a "Püspök-Vác" sa spojili, ale iba pri spoločných rokovaniach zostavili jednotnú komisiu.

Spomedzi biskupov z 18. storočia boli mnohí velikáni, vzdelaní, vysoko postavení kňazi, ktorí venovali osobitnú pozornosť problematike urbanizmu a budovania inštitúcií, hoci väčšina z nich následkom rakúskej nadvlády nebola maďarského pôvodu. Mihály Frigyes Althmann, ako i jeho synovec Károly Althmann, Károly Eszterházy a Kristóf Migazzi sa vo veľkej miere podieľali na dnešnej podobe mesta. V druhej tretine storočia bol mimo mestskej brány postavený, tzv. "Červený dom", hospodárska budova panstva, pomenovaná podľa červenej farby materiálu, ktorý používali stavitelia z Neapolu. V tom čase začala aj výstavba dnešnej radnice. Po morovej epidémii, ktorá bola v rokoch 1740-41, z bázne pred ďalšími epidémiami postavili stĺp Najsvätejšie Trojice a kaplnku sv. Róchusa pri cintoríne na okraji mesta, kde boli pochovaní tí, ktorí zomreli na mor. Kostol piaristov, postavený v roku 1755 a kostol dominikánskeho rádu bol dokončený v roku 1755, občania ho nazývajú len ako "Kostol bielych": Biskup Károly Eszterházy dal zbúrať kostol sv. Michala na hlavnom námestí, čím vytvoril súčasnú podobu priestoru a začal stavať terajšiu katedrálu. V roku 1759 bol dokončený barokový most "Kőszentes híd" (Most s kamennými svätcami) cez potok Gombás.


biskup Kristóf Migazzi

biskup Mihály Althann

Rozkvet biskupstvo zažilo počas biskupa Kristófa Mijazziho (1756-57 a 1762-86). Najvýznamnejšou stavbou mesta je katedrála neskorého baroka, miešaná s klasicistickými prvkami a bola postavená v rokoch 1761 až 1777. V roku1767 biskup a mesto privítali kráľovnú Máriu Teréziu. Za pol roka bola postavená historická pamiatka, ktorá je jedinečná v celej krajine "Diadalív" (Víťazný oblúk), ktorý vo Vacove nazývajú len ako Kőkapu (Kamenná brána). V roku 1772 na príchod panovníčky ukončili aj výstavbu radnice.

19. storočie je storočie priemyselnej revolúcie. Vyspelé vacovské cechy sa na konci storočia zmenili, z fabrík sa začali zakladať malé podniky a remeselnícke dielne. V roku 1846 spustili aj prvú železnicu v Uhorsku na úseku Pešť a Vacov. Tento vývin okrem dobrého, priniesol aj negatívne veci, ako napríklad zníženie úlohy mesta v hospodárstve, lebo občania sa rýchlejšie a jednoduchšie dostali na trh do hlavného mesta. Avšak, tí občania, ktorí predtým pracovali vo vinárstve a kvôli révokazu prišli o úrodu, zostali bez práce, prostredníctvom železníc sa k nej dostali. 1848-49 sú roky revolúcie a boje za slobodu a nezávislosť Uhorska. V meste sa odohrali dve veľké bitky, na ktorých pamiatku bol v krajine ako prvý postavený pamätný stĺp pri južnej bráne mesta, v blízkosti známeho pútnického miesta "Hétkápolna" (Sedem kaplniek).


bitka pri Vacove, 17. júla 1849

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, v tomto mierovom období, nasledoval v živote mesta krátky, ale intenzívny rozvoj. Na prelome 19. a 20. storočia bol pre mesto charakteristický rast priemyslu, rušný kultúrny a každodenný život. Malo niekoľko aktívnych spolkov, športové skupiny, veľa spoločenských podujatí a rozkvitajúcu miestnu tlač. Plánované parcelovanie na ohybe Dunaja, novej časti mesta "Deákvár", prilákalo mnohých na kratší, alebo stály pobyt v našom meste. Mnoho známych osobností, umelcov, vedcov mali blízky vzťah k nášmu mestu a ich diela odrážajú minulosť, atmosféru a kultúru nášho mesta.


Sprievod na námestí Március 15.

Dve svetové vojny počas 20. storočia samozrejme zanechali stopy na meste. Obete, bezprávnych, vojenských invalidov, siroty, utečencov a vysídlené rodiny, okupácia, fyzické a mentálne ublíženie, skaličenie. Výmenou obyvateľstva po vojne a zoštátnením po rokoch 1950 sa v základoch zmenili majetkové pomery v hospodárstve. Zmenili sa udržiavatelia inštitúcií v školstve aj v kultúre. Zrušili sa spolky a štát drasticky obmedzil cirkevné inštitúcie. V tomto čase sa svet veľmi zmenil. V meste fungovali zoštátnené veľkopodniky, pre stále viac prisťahovaných občanov postavili sídliská, od základu sa zmenil spoločenský život obyvateľov mesta. Na poli kultúry zachránili tradície, vytvárali nové komunity a prinášali nové výsledky umelecké školy, verejné zbierky a osvetová činnosť prebiehajúca v kultúrnom dome a v podnikoch.

Zmenou režimu v Maďarsku život vo Vacove dostal nový obrat. Zrušením ťažkého priemyslu zanikla prevažná časť pracovných miest, zároveň však mesto prišlo k novým možnostiam a reštrukturalizoval sa aj hospodársky život. V oblasti vzdelávania sa cirkev opäť stala správcom inštitúcii, čím obohatila už aj tak značnú školskú sieť. Ako inštitúcia vyššieho vzdelávania okrem fakulty Vysokej školy Dénesa Tábora a Teologickej vysokej školy naďalej pôsobí v našom meste aj katolícka vysoká škola Vilmosa Apora. Vacov je dnes dynamicky sa rozvíjajúcim mestečkom s vyspelou sieťou inštitúcií, aktívnym spoločenským životom, veľkolepou obnovou historických budov s významnými priemyselnými zariadeniami. Barokové hlavné námestie, vybudované nábrežie Dunaja, jeho pamiatky a múzeá z neho robia atraktívnu turistickú destináciu. Mesto má výhodné podmienky pre vodnú a cyklistickú turistiku.